Čo sú to zostatky v systéme TARGET?

24. júla 2025

Možno ste niekedy v novinách zachytili informáciu o tom, že niektoré krajiny eurozóny majú vysoké záporné zostatky (záväzky) v systéme TARGET, zatiaľ čo iné majú vysoké kladné zostatky (pohľadávky). Existujú rôzne teórie, čo by to mohlo znamenať. Čo však tieto zostatky predstavujú?

Čo je to TARGET?

Systém TARGET (transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase) kombinuje viacero služieb infraštruktúry finančného trhu: T2 (vyrovnanie platieb), T2S (vyrovnanie transakcií s cennými papiermi) a TIPS (vyrovnanie okamžitých platieb). Centrálne banky a komerčné banky systém TARGET používajú na vyrovnanie transakcií v eurách a na bezpečné a jednoduché vzájomné prevody peňazí, a to tak v rámci jednotlivých krajín, ako aj cezhranične. Hrá to zásadnú úlohu vo fungovaní ekonomiky.

V systéme TARGET majú vedené účty centrálne i komerčné banky.

Viac o T2 a službách TARGET

Čo sú to zostatky v systéme TARGET?

V rámci integrovaného trhu dochádza k neustálemu, i cezhraničnému pohybu peňazí. Každé euro začína svoju púť v niektorej z krajín eurozóny alebo v ECB, nemusí tam však zostať.

Čistý tok peňazí medzi dvoma krajinami (t. j. rozdiel celkových prijatých a celkových odoslaných platieb) sa eviduje v súvahe ich národných centrálnych bánk, bez ohľadu na to, či prevod iniciovala komerčná alebo centrálna banka. Zostatky v systéme TARGET sú kumulovanou hodnotou týchto tokov v priebehu času. Keďže ECB v rámci realizácie svojej menovej politiky tiež cezhranične posiela a prijíma peniaze, zostatok v systéme TARGET má aj ona.

Aby každá centrálna banka v eurozóne nemusela mať osobitný zostatok voči každej jednej centrálnej banke ostatných krajín eurozóny a voči ECB, na záver každého dňa sa všetky bilaterálne zostatky všetkých služieb TARGET spájajú do jedného zostatku voči ECB.

Stručne povedané, ak banky v určitej krajine prostredníctvom systému TARGET odoslali viac peňazí v cezhraničných transakciách, než cez systém TARGET prijali, centrálna banka tejto krajiny bude mať v systéme záporný zostatok. Ak banky prijali viac, ako odoslali, zostatok centrálnej banky ich krajiny bude kladný. Ak je objem odoslaných a prijatých platieb rovnaký, zostatok ich centrálnej banky v systéme TARGET bude nulový.

Prečo banky posielajú peniaze bankám v iných krajinách?

Centrálne a komerčné banky si posielajú cezhraničné platby prostredníctvom systému TARGET:

• na úhradu tovarov, služieb alebo finančných aktív z inej krajiny (na vlastný účet alebo v mene svojich klientov),

• na cezhraničný prevod peňazí v mene svojich klientov (napr. remitencie),

• keď si navzájom požičiavajú peniaze,

• v rámci výkonu menovej politiky (napr. operácií na voľnom trhu, ako sú nákupy aktív, ktoré by mohli zahŕňať cezhraničné vyrovnanie),

• na predaj a nákup finančných cenných papierov v cezhraničnom kontexte.

Prečo sa kladný zostatok v systéme TARGET označuje ako pohľadávka a záporný zostatok ako záväzok?

Súvisí to s účtovaním a súvahami a na pochopenie tohto vzťahu je potrebné pamätať na dve skutočnosti.

1. Eurozóna má jednu menu, ale pretože sa skladá z viacerých krajín, nemá len jednu centrálnu banku s jednou súvahou pre euro. Namiesto toho si každá centrálna banka v každej krajine vedie vlastnú súvahu.
2. Keď centrálna banka prvýkrát vydá peniaze, tieto peniaze zaúčtuje vo svojej súvahe. Vydané peniaze sa v súvahe účtujú na strate pasív (ako vklad), zatiaľ čo aktíva (pohľadávky) zodpovedajúce takto vytvoreným peniazom sa účtujú na strane aktív (napr. ako úver).

Pri presune peňazí medzi krajinami eurozóny prostredníctvom systému TARGET centrálna banka prijímajúcej krajiny tieto peniaze vo svojej súvahe účtuje ako dodatočný záväzok. Presúva sa však len záväzok: aktívum zostáva v pôvodnej súvahe.

Ak napríklad eurá pôvodne vydané v Taliansku skončia v Nemecku, z účtovného hľadiska nemecká centrálna banka nadobúda dodatočný záväzok (peniaze), pričom aktívum zostáva v talianskej centrálnej banke. To znamená, že súvahy prestávajú byť vyrovnané: nemecká centrálna banka potrebuje zaúčtovať vyrovnávajúcu položku, ktorá odráža skutočnosť, že vo svojej súvahe má teraz viac eur, než pôvodne vytvorila, zatiaľ čo talianska centrálna banka naopak potrebuje vytvoriť vyrovnávajúcu položku na zohľadnenie zníženia stavu pôvodne vytvorených eur. Takáto vyrovnávacia položka – inak povedané zostatok v systéme TARGET – predstavuje pohľadávku (aktívum) pre Deutsche Bundesbank a záväzok pre Banca d'Italia.

V menovej únii, ako je tá naša, sa však samozrejme nerozlišuje medzi eurom vydaným v jednej krajine a eurom vydaným v druhej. To, že euro niekde muselo vzniknúť, neznamená, že tam musí aj zostať. Nevyhnutným aspektom každej menovej únie je voľný a jednoduchý pohyb meny z krajiny do krajiny.

Prečo sa zostatky v systéme TARGET počas finančnej krízy zvýšili?

Komerčné banky si zvyčajne navzájom požičiavajú peniaze prostredníctvom peňažného trhu. Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 zavládla nedôvera a banky boli menej ochotné navzájom si požičiavať. To spôsobilo rast úrokových mier peňažného trhu. Zasiahnuté boli najmä komerčné banky v krajinách považovaných za zraniteľnejšie. Keď sa úrokové miery peňažného trhu odklonia od kľúčových sadzieb ECB, menová politika sa stáva menej účinnou. ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny preto prijali opatrenia na zabezpečenie plynulej transmisie menovej politiky v celej eurozóne.

Komerčné banky si mohli od centrálnej banky požičať potrebný objem peňazí po zložení akceptovateľnej zábezpeky (kolaterálu). Veľká časť týchto peňazí bola použitá na nahradenie prerušeného cezhraničného trhového financovania. Časť peňazí centrálnej banky, ktoré si požičali komerčné banky v krajinách považovaných za zraniteľnejšie, bola napríklad použitá na splácanie poskytnutých úverov od komerčných bánk v krajinách považovaných za menej zraniteľné. Od roku 2008 do roku 2012 tak zostatky v systéme TARGET rástli v dôsledku vysokého objemu vytvorených peňazí, ktoré sa presúvali cez hranice, v čistom vyjadrení.

Zostatky v systéme TARGET sa vo všeobecnosti opäť zvyšovali od roku 2015 do konca leta 2022, hoci z iných dôvodov. Príčinou boli menovopolitické rozhodnutia ECB, prijímané spolu so všetkými národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.

Čím ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny od roku 2015 prispeli k vyšším zostatkom v systéme TARGET?

V roku 2015 Rada guvernérov zaviedla nový program – program nákupu aktív – ako súčasť súboru opatrení na podporu návratu inflácie na úroveň zodpovedajúcu jej inflačnému cieľu v čase, keď bola inflácia dlhodobo pod cieľovou úrovňou. Neskôr, v marci 2020, po vypuknutí pandémie COVID-19, ECB zaviedla núdzový pandemický program nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) na potlačenie dezinflačných rizík a rizík ohrozujúcich transmisný mechanizmus menovej politiky. V rámci týchto programov centrálne banky v každej krajine eurozóny cezhranične za peniaze nakupovali rôzne aktíva. To znamená, že celkový objem peňazí sa opäť zvýšil, ale tentoraz jeho zvýšenie spôsobil Eurosystém (t. j. ECB a centrálne banky krajín eurozóny).

Aktíva, ktoré jednotlivé centrálne banky nakupujú, často vlastnia investori v inej krajine – vrátane krajín nepatriacich do eurozóny – ktorí majú spravidla bankové účty v niektorom z finančných centier eurozóny ako Frankfurt, Luxemburg alebo Amsterdam.

Uveďme si ako príklad španielsku centrálnu banku, ktorá v rámci programu nákupu aktív kúpi dlhopis od investora s účtom v banke vo Frankfurte. Na prevedenie peňazí na nemecký účet predávajúceho by Banco de España musela prostredníctvom systému TARGET uskutočniť cezhraničný prevod. Peniaze by sa pripísali na účet predávajúceho v banke a nemecká centrálna banka by zaúčtovala nárast svojej pohľadávky v systéme TARGET, zatiaľ čo Banco de España by zaúčtovala nárast svojho záväzku v systéme TARGET.

Vzhľadom na rozsiahly nákup aktív od investorov s nemeckými bankovými účtami tak peniaze smerovali do Nemecka. Peniaze následne zostávali v krajinách ako Nemecko, pretože návratnosť iných bezpečných investícií (ako sú napríklad domáce štátne dlhopisy) bola pomerne nízka. V dôsledku takejto akumulácie peňazí sa pohľadávka Deutsche Bundesbank v systéme TARGET zvýšila. Zároveň sa zvýšili záväzky krajín, ktoré peniaze posielali.

Eurosystém navyše i v reakcii na pandemickú krízu rozšíril financovanie poskytované úverovým inštitúciám prostredníctvom tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III), čím sa zvýšila celková dostupnosť likvidity a vznikla tak príležitosť na ďalší rast zostatkov v systéme TARGET.

Takže nárast zostatkov v systéme TARGET nie je dôvodom na obavy?

Zostatky v systéme TARGET môžu byť dôležitým ukazovateľom diania v ekonomike (na základe smeru toku peňazí v eurozóne). Ich určujúce faktory sa však v priebehu času môžu meniť, pričom cezhraničný tok peňazí je v konečnom dôsledku prirodzenou súčasťou menovej únie.

Zostatky v systéme TARGET môžu tiež niekedy signalizovať určité problémy (napr. výrazný odlev peňažných prostriedkov z určitej krajiny z dôvodu obáv o jej finančnú situáciu). Takéto problémy sa však prejavujú aj inak, nielen zostatkami v systéme TARGET.

Rast zostatkov v systéme TARGET medzi jednotlivými krajinami do augusta 2022 bol predovšetkým výsledkom menovopolitických opatrení ECB na podporu návratu inflácie na úroveň zodpovedajúcu inflačnému cieľu Rady guvernérov a zabezpečenie plynulej transmisie menovej politiky. Nebol následkom finančného napätia.

Prečo zostatky v systéme TARGET od konca leta 2022 začali klesať?

Celkový zostatok v systéme TARGET – súčet všetkých pohľadávok, resp. ekvivalentných záväzkov v rámci systému TARGET – kulminoval ku koncu augusta 2022 na úrovni približne 1,9 bil. €. Operácie spojené s programom TLTRO III začali od septembra 2022 dosahovať splatnosť a v októbri 2022 ECB oznámila rekalibráciu operácií TLTRO III s cieľom zabezpečiť ich konzistentnosť so širšou normalizáciou menovej politiky. Táto rekalibrácia viedla k rozsiahlemu splácaniu zo strany bánk, čo prispelo k zníženiu úrovne nadbytočnej likvidity v bankovom systéme a následne viedlo k zníženiu zostatkov v systéme TARGET. Eurosystém tiež od júla 2023 ukončil reinvestície v rámci programu nákupu aktív. Na rozdiel od čistých nákupov aktív splácanie cenných papierov vydaných subjektmi nachádzajúcimi sa v tej istej krajine ako národná centrálna banka, ktorá dlhopisy drží, nemá okamžite za následok cezhraničné transakcie. Napríklad splácanie cenných papierov vydaných domácou vládou národnej centrálnej banky vedie k platbám tejto vlády príslušnej národnej centrálnej banke. V dôsledku toho ukončenie reinvestovania splatných cenných papierov v rámci programu nákupu aktív nemá priamy vplyv na zostatky v systéme TARGET. Môže ich však ovplyvniť nepriamo prostredníctvom nákupu nových dlhopisov, ktoré vlády musia emitovať na financovanie splatných dlhopisov zahraničným investorom. Na konci roka 2024 dosiahol celkový zostatok v systéme TARGET približne 1,6 bil. €.