Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
Piero Cipollone
Member of the ECB's Executive Board
  • PREJAV

Digitálne euro: spoločný krok vpred pre Európu

Úvodné vyhlásenie Piera Cipolloneho, člena Výkonnej rady ECB, vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci

Brusel 17. novembra 2025

Je pre mňa cťou môcť vás na dnešnej už siedmej výmene názorov na tému digitálneho eura v tomto výbore opäť informovať o stave realizácie projektu.

Podarilo sa nám pokročiť v legislatívnych i technických prípravách a priblížiť sa tak k nášmu cieľu – zabezpečiť, aby peniaze centrálnej banky v digitálnej ére naďalej slúžili občanom, podnikom a hospodárstvu Európy.

Cieľom Rady EÚ je dohodnúť sa na všeobecnom prístupe k navrhovanej legislatíve do konca roka[1], pričom vy pracujete na definícii pozície Európskeho parlamentu.

Na októbrovom samite eurozóny lídri krajín eurozóny opätovne potvrdili strategický význam digitálneho eura. Zdôraznili význam rýchleho dokončenia legislatívneho rámca a zrýchlenia ďalších prípravných krokov.[2]

V záujme zabezpečenia technickej pripravenosti Rada guvernérov ECB nedávno rozhodla o prechode do ďalšej fázy projektu digitálneho eura.[3]

Súbežne s pokračujúcimi prípravami na potenciálne vydanie digitálneho eura by som rád priamo reagoval na niektoré otázky, ktoré sa často vynárajú vo verejných diskusiách. Sú to hlavne tieto štyri otázky:

  • Prečo potrebujeme ďalšie platobné riešenie?
  • Nebudú ohrozené obchodné modely bánk?
  • Nahradilo by digitálne euro hotovosť?
  • Mohlo by sa používať na kontrolu ľudí a zasahovanie do ich súkromia?

Dovoľte mi zodpovedať na každú z nich.

Digitálna hotovosť

Po prvé, prečo potrebujeme digitálne euro? Jednoduchá odpoveď znie: aby sme preniesli výhody hotovosti do digitálnych platieb.

Hotovosť má mnoho výhod. Sú to naše verejné peniaze, vydávané inštitúciou EÚ – Európskou centrálnou bankou, sú akceptované na celom území eurozóny, ich používanie je jednoduché a bez poplatkov, sú inkluzívne a chránia naše súkromie. Z prieskumov vyplýva, že spotrebitelia si tieto vlastnosti cenia.[4]

Hotovosť – ani jej výhody – však nemôžeme využívať v digitálnych platbách. Uveďme si ako príklad online platby. V súčasnosti predstavujú viac ako jednu tretinu našich každodenných nákupov.

Absencia hotovosti pri online transakciách – a digitálnych transakciách všeobecnejšie – spotrebiteľom zužuje okruh možností, teda ich slobodu rozhodnúť sa, ako chcú platiť.

Obchodníci zasa majú slabšiu vyjednávaciu pozíciu a znášajú vyššie náklady spojené s akceptovaním digitálnych platieb. To v konečnom dôsledku znamená nižšie marže pre obchodníkov a vyššie ceny pre spotrebiteľov.

Cieľom digitálneho eura ako digitálnej formy hotovosti je ponúknuť na tieto problémy riešenie. A o takéto riešenie je záujem. V prieskume uskutočnenom Eurosystémom 66 % európskych občanov, potom ako im bolo predstavené digitálne euro, vyjadrilo záujem ho vyskúšať.[5] Obchodníci zasa zdôrazňovali potenciál digitálneho eura zjednodušiť akceptovanie digitálnych platieb a znížiť súvisiace náklady.[6]

Konkrétne pre Európu však existuje ďalší, špecifický a mimoriadne dôležitý dôvod, prečo zaviesť digitálne euro: bez digitálnej formy hotovosti by bola ohrozená naša strategická autonómia.

25 rokov od zavedenia eura stále nemáme európske platobné riešenie, ktoré by ľuďom umožňovalo platiť vo všetkých bežných situáciách v rámci eurozóny digitálne. V dôsledku fragmentácie platobného trhu je eurozóna v prípade digitálnych transakcií závislá od priazne zahraničných subjektov, čo potvrdzujú aj dostupné údaje.

V súčasnosti 15 z 20 krajín eurozóny nemá významne používané domáce riešenie na digitálne platby v obchodoch a viac ako polovica krajín nemá všeobecne akceptované domáce riešenie na platby v rámci elektronického obchodovania.[7] Dokonca i tie domáce kartové schémy, ktoré v niektorých krajinách ponúkajú európsku platobnú alternatívu, sú v prípade cezhraničných transakcií v rámci eurozóny naďalej závislé od mimoeurópskych kartových schém. Prostredníctvom medzinárodných kartových schém sa dnes vyrovnávajú dve tretiny kartových transakcií v eurozóne.

Na tento jednoznačný problém ponúka digitálne euro jednoznačné riešenie. Digitálne euro bude predstavovať digitálnu formu hotovosti ako doplnok bankoviek a mincí, ktoré už poznáme. Platby, fyzické i digitálne, tak budú fungovať za všetkých okolností, bez toho, aby sme boli závislí od mimoeurópskych rozhodnutí.

Digitálne euro bude európskym digitálnym platobným riešením postaveným na európskej infraštruktúre – všetci poskytovatelia, ktorých sme vybrali, sú subjekty EÚ pod kontrolou subjektov EÚ.[8] Digitálne euro zároveň zabezpečí, že euro zostane jedinou účtovnou jednotkou, čo pomôže ochrániť našu menovú suverenitu v čase rozmachu stablecoinov – v súčasnosti väčšinou denominovaných v cudzích menách – a nekrytých kryptoaktív.

Zachovanie obchodných modelov bánk a rozšírenie možností poskytovania platobných služieb

Dovoľte mi teraz objasniť, čo by digitálne euro znamenalo pre banky. Umožnilo by im zachovať si svoje obchodné modely a rozšíriť ponuku poskytovaných platobných služieb.

Už od začiatku sme počítali s distribúciou digitálneho eura prostredníctvom bánk, keďže zohrávajú významnú úlohu vo financovaní hospodárstva eurozóny a transmisii menovej politiky.

Digitálne euro navrhujeme tak, aby banky mohli aj naďalej plniť sprostredkovateľskú úlohu. Podobne ako v prípade hotovosti držba digitálneho eura nebude úročená. Okrem toho bude stanovený limit držby, aby sa predišlo riziku nadmerného odlevu vkladov, pričom prepojenie s komerčným bankovým účtom zabezpečí, aby ľudia mohli realizovať a prijímať platby v digitálnom eure bez obmedzení, a to aj veľké sumy. Naše aktuálne technické analýzy potvrdzujú, že zavedenie digitálneho eura by neohrozilo finančnú stabilitu.[9]

Aké náklady a prínosy by malo digitálne euro pre obchodnú činnosť bánk v oblasti platieb?

Pri medzinárodných kartových schémach banky prichádzajú o poplatky. Pri mobilných platobných riešeniach od veľkých technologických firiem prichádzajú o poplatky a údaje. V budúcnosti by pri stablecoinoch, pri ktorých neplatí žiadny limit držby, prichádzali o poplatky, údaje a stabilné retailové vklady.

V prípade digitálneho eura však model kompenzácie zabezpečí, že ak sa platby budú namiesto niektorého z uvedených riešení realizovať prostredníctvom digitálneho eura, bude to v prospech bánk. Eurosystém totiž nebude účtovať poplatky za používanie schémy ani za zúčtovanie transakcií a ušetrené prostriedky tak budú môcť byť rozdelené medzi banky a obchodníkov. Digitálne euro navyše posilní vyjednávaciu pozíciu bánk vo vzťahu k medzinárodným kartovým schémam.

Vďaka digitálnemu euru okrem toho banky budú môcť zdokonaliť ponúkané platobné služby a rozšíriť svoje pôsobenie s menšími nákladmi. Digitálne euro bude poskytovať otvorenú akceptačnú sieť a štandardy, prostredníctvom ktorých budú mať súkromné európske iniciatívy ako napríklad Wero a European Payments Alliance možnosť zvýšiť svoju komerčnú príťažlivosť a zabezpečiť celoeurópsky dosah.[10] Títo poskytovatelia tiež budú môcť digitálne euro hladko začleniť do svojich existujúcich platobných riešení, napríklad digitálnych peňaženiek, alebo ho ako dodatočnú značku zakomponovať do fyzických kariet.[11]

Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť: medzi verejnými a súkromnými riešeniami nie je konkurenčný vzťah. Počítame naopak so vzájomne prospešnou spoluprácou, ktorá by prispievala k dosiahnuteľnosti a dôveryhodnosti strategickej autonómie Európy na retailovom platobnom trhu.

Pokiaľ ide o náklady, podľa našich zistení by investičné náklady bánk spojené s digitálnym eurom zrejme boli podstatne nižšie, než ako naznačovali niektoré externé štúdie, a zodpovedali by približne 3,4 % ročných rozpočtov významných bánk určených na aktualizáciu IT systémov za obdobie štyroch rokov. Očakáva sa, že celkové investičné náklady budú celkovo porovnateľné s nákladmi odhadovanými v prípade revidovanej smernice o platobných službách (Payment Services Directive – PSD2) a výrazne nižšie než v prípade Jednotnej oblasti platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA).[12]

Doplnok, nie náhrada fyzickej hotovosti

Pokiaľ ide obavy o budúcnosť hotovosti, jednoznačne deklarujeme, že digitálne euro hotovosť nenahradí, ale doplní – takže si všetci budú môcť vybrať, ako chcú platiť.

V súlade s hotovostnou stratégiou Eurosystému naďalej zabezpečujeme, aby fyzická hotovosť bola dostupná a akceptovaná v celej eurozóne ako platobný prostriedok i prostriedok uchovania hodnoty.

Hotovosť znamená peniaze centrálnej banky – eurové bankovky vydáva ECB. Nie je teda v našom záujme prestať hotovosť vydávať, naopak, je základným prvkom nášho mandátu.

Momentálne pracujeme na tretej sérii eurových bankoviek. Prebiehajúci proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek so zdokonalenými ochrannými prvkami svedčí o záväzku ECB k budúcnosti hotovosti.

Zároveň sa otvorene zasadzujeme za posilnenie postavenia hotovosti ako zákonného platidla. Ide o zásadnú súčasť balíka právnych predpisov o jednotnej mene navrhovaného Európskou komisiou, ktorá pomôže zachovať už spomínané výhody hotovosti. Chceme, aby ľudia mali aj naďalej možnosť používať hotovosť – vo fyzickej i digitálnej podobe, podľa vlastného výberu.

Ochrana súkromia a slobody

Digitálne euro bude zároveň chrániť súkromie a slobodu Európanov. Obavy, že by sa mohlo používať ako nástroj kontroly, sú neopodstatnené.

Po prvé, offline funkcionalita digitálneho eura bude ponúkať úroveň súkromia podobnú hotovosti: pri presune peňazí z jednej peňaženky do druhej budú transakčné údaje známe len platiteľovi a príjemcovi platby. Okrem hotovosti podobnú úroveň ochrany súkromia neponúka žiadny existujúci spôsob platby.

Po druhé, v prípade online platieb Eurosystém nebude schopný identifikovať platiteľa ani príjemcu. Prostredníctvom pokročilých technológií budú všetky údaje pseudonymizované a šifrované, takže nebudeme vidieť žiadne osobné údaje, len kódy zastupujúce platiteľa, príjemcu a sumu transakcie, ktoré budú môcť k ich identite priradiť len ich banky. Aj v prípade týchto kódov sa však budú uplatňovať veľmi prísne pravidlá prístupu na účely prevádzky systému. Zároveň zabezpečíme, aby tento systém podliehal auditu.

Dodržiavanie právnych predpisov EÚ o ochrane údajov z našej strany budú kontrolovať nezávislé orgány pre ochranu údajov. Je v našom záujme, aby mali o našej činnosti prehľad, a aby všetci dôverovali tomu, že plníme svoje záväzky. Budeme tiež naďalej otvorení testovaniu nových techník zvyšovania ochrany súkromia, aby sme mohli zaviesť pokročilejšie technológie, akonáhle bude možná ich implementácia, čo je v rámci systému spracovávajúceho miliardu transakcií denne nevyhnutnosťou.

Po tretie, banky budú aj naďalej vykonávať kontroly v záujme prevencie podvodov, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako je to už dnes.

Po štvrté, digitálne euro nikdy nebude programovateľnými peniazmi: nebude možné obmedziť jeho používanie na vopred stanovené účely. Inými slovami, nebude obsahovať žiadne obmedzenia miesta, času alebo účelu transakcie.

A napokon, nikto nebude nútený digitálne euro používať: bude to len ďalšia možnosť platby. Tí, ktorí budú mať pochybnosti, budú môcť aj naďalej používať fyzickú hotovosť alebo iné platobné prostriedky.

Digitálne euro bude fungovať ako fyzická hotovosť, ale v digitálnej podobe. Ako dodatočný platobný prostriedok na všetky digitálne platby v rámci celej eurozóny dá Európanom väčšiu slobodu pri výbere možností platby.

Dokončenie vývoja digitálneho eura

Dokončenie vývoja digitálneho eura závisí od legislatívnej a technickej pripravenosti.

Legislatíva bude zohrávať ústrednú úlohu pri zabezpečovaní výhod digitálneho eura. Predovšetkým povinná distribúcia a postavenie zákonného platidla sú kľúčové z hľadiska zabezpečenia jeho univerzálnej dostupnosti a akceptácie pri všetkých digitálnych platbách. Online a offline funkcionalita digitálneho eura sa zároveň budú navzájom dopĺňať, kombinujúc praktickosť digitálnych platieb s odolnosťou a dostupnosťou hotovosti, aby bolo digitálne euro možné používať vo všetkých situáciách, od platforiem elektronického obchodovania až po vzdialené oblasti bez sieťového pokrytia.

ECB momentálne pracuje na zabezpečení technickej pripravenosti na potenciálne vydanie digitálneho eura. Vychádzajúc z našej doterajšej práce[13] sa nová fáza projektu digitálneho eura bude zameriavať na vývoj potrebných technických kapacít. Konečné rozhodnutie Rady guvernérov ECB o prípadnom vydaní digitálneho eura bude prijaté až po prijatí príslušnej legislatívy. Za predpokladu, že európski spoluzákonodarcovia prijmú nariadenie o zavedení digitálneho eura v priebehu budúceho roka, by sa od polovice roka 2027 mohlo začať s realizáciou pilotného testu a počiatočných transakcií, a v roku 2029 by digitálne euro mohlo byť pripravené na prvotné vydanie.

Záver

Na záver mi dovoľte ešte pár slov.

Zavedenie digitálneho eura nie je len technickou záležitosťou. Ide o zásadný, perspektívny krok na zabezpečenie toho, aby peniaze centrálnej banky v čoraz digitálnejšom svete aj naďalej slúžili Európanom.

Digitálne euro bude dopĺňať eurové bankovky a mince, čím sa výhody hotovosti prenesú aj do digitálnych platieb. Eurozóne poskytne verejný, univerzálne akceptovaný digitálny platobný prostriedok. Súkromným európskym riešeniam zároveň umožní rozšíriť svoj dosah.

Digitálne euro prinesie výhody všetkým – spotrebiteľom, obchodníkom i bankám. Umožní znížiť závislosť Európy od mimoeurópskych poskytovateľov a posilní našu odolnosť, autonómiu a hospodársku bezpečnosť. Čím dlhšie budeme čakať, tým viac tieto výhody oddialime.

ECB bude naďalej podporovať legislatívne rokovania prostredníctvom technických podkladov a transparentne informovať o stave realizácie projektu digitálneho eura. V tejto súvislosti sme ako prílohu môjho dnešného vyhlásenia zverejnili dodatočný podporný materiál.

Ďakujem vám za pozornosť.

  1. Euroskupina, 19. septembra 2025.

  2. Vyhlásenie zo samitu eurozóny zasadajúceho v inkluzívnom formáte, 20. marca 2025, a Vyhlásenie zo samitu eurozóny zasadajúceho v inkluzívnom formáte, 23. októbra 2025.

  3. ECB (2025), Eurosystém prechádza do ďalšej fázy projektu digitálneho eura, tlačová správa, 30. októbra.

  4. ECB (2025), Progress on the preparation phase of a digital euro – Closing progress report, 30. októbra.

  5. Tamtiež.

  6. EuroCommerce (2024), EU businesses’ competitiveness impacted by current cards payments landscape – a call for urgent action, pozičný dokument, 8. júla; a Ipsos (2025), ECB digital euro user research, 30. októbra.

  7. ECB (2025), Progress on the preparation phase of a digital euro – Closing progress report, tabuľka 1, októbra. Významne používané domáce riešenie sa definuje ako riešenie s odhadovaným trhovým podielom presahujúcim 10 % v rámci príslušného spôsobu používania, hoci technicky prítomné môžu byť aj ďalšie domáce možnosti. Za absencie spoľahlivých údajov o akceptácii domácich platobných riešení podľa krajín a spôsobov používania klasifikácia vychádza z používania domáceho platobného riešenia.

  8. Subjekt EÚ znamená právny subjekt so sídlom v členskom štáte EÚ alebo fyzická osoba so štátnou príslušnosťou členského štátu EÚ. Kontrolou sa myslí schopnosť mať rozhodujúci vplyv na podnik, buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov na medzistupni. Kontrola môže mať niektorú z nasledujúcich foriem: i) priama alebo nepriama držba viac ako 50 % nominálnej hodnoty emitovaného základného imania príslušného právneho subjektu alebo väčšiny hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov daného subjektu, ii) priama alebo nepriama, skutočná alebo zákonná držba rozhodovacích právomocí v rámci príslušného právneho subjektu. Ďalšie informácie: ECB (2025), ECB selects digital euro service providers, tlačová správa, 2. októbra.

  9. Na žiadosť spoluzákonodarcov ECB dôkladne posúdila možné dôsledky rôznych hypotetických limitov držby na finančnú stabilitu. Naša analýza potvrdzuje, že používanie digitálneho eura na bežné platby by finančnú stabilitu neohrozilo. Aj v mimoriadne konzervatívnom a vysoko nepravdepodobnom krízovom scenári by stabilita finančného systému zostala nedotknutá. Ďalšie informácie: ECB (2025), Technical data on the financial stability impact of the digital euro, október.

  10. ECB (2025), Fit of the digital euro in the payment ecosystem – Report on the dedicated Euro Retail Payments Board (ERPB) technical workstream, október.

  11. V oboch prípadoch by digitálne euro bolo „záložným riešením“, ktoré zabezpečuje plný celoeurópsky dosah, pričom zachováva trhový podiel domácich alebo regionálnych schém v prípadoch a v rozsahu, v akých sú akceptované. V scenári dobrovoľného spoločného uvádzania značiek by schémy súkromného sektora mohli byť preferovanou značkou v prípadoch, keď sú akceptované, a digitálne euro by bolo záložným riešením, keď schéma súkromného sektora (zatiaľ) akceptovaná nie je. Išlo by o nízkonákladovú formu interoperability medzi domácimi/regionálnymi riešeniami a digitálnym eurom, vďaka čomu by používateľ vždy platil pomocou európskeho riešenia. Mohla by sa tak znížiť závislosť od medzinárodných kartových schém, čo by v podstate znamenalo, že by boli potrebné len v prípade platieb mimo EÚ. Ďalšie informácie sú v prílohách správy technickej skupiny Rady pre retailové platby v eurách, ECB (2025), Fit of the digital euro in the payment ecosystem, 30. októbra.

  12. Podľa našej technickej analýzy by celkové požadované investičné náklady bánk za obdobie štyroch rokov mohli dosiahnuť 1 mld. € až 1,44 mld. € ročne. Tento odhad je v súlade s dosahovou analýzou Európskej komisie, a je podstatne nižší ako náklady vzniknuté počas implementácie SEPA, a päť až šesťkrát nižší ako údaje prezentované v štúdii PwC. Ďalšie informácie: PwC (2025), Digital Euro Cost Study, jún. Ďalšie informácie: ECB (2025), A view on recent assessments of digital euro investment costs for the euro area banking sector, október.

  13. Ukončenie prípravnej fázy predstavuje významný míľnik v projekte digitálneho eura. V prípravnej fáze sme prešli k zdokonaľovaniu praktického návrhu digitálneho eura, pričom sme vychádzali z poznatkov získaných počas výskumnej fázy od roku 2020 do roku 2023. Medzi hlavné výsledky tejto fázy patrí i) vypracovanie návrhu súboru pravidiel schémy digitálneho eura, ii) výber poskytovateľov komponentov digitálneho eura a súvisiacich služieb, iii) úspešné fungovanie inovačnej platformy na experimentovanie s účastníkmi trhu, ako aj iv) technická analýza integrácie digitálneho eura do platobného ekosystému. Ďalšie informácie: ECB (2025), Eurosystém prechádza do ďalšej fázy projektu digitálneho eura, tlačová správa, 30. októbra.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá
Annexes
17 November 2025